Uplatnenie metódy benchmarkingu

(v oblasti  verejnej služby nakladania s komunálnym odpadom)

Ľuboslava Majlingová

Beáta Meričková

Úvod

Vhodne zvolená forma zabezpečovania verejnej služby vzhľadom na jej ekonomický charakter ovplyvňuje hospodárnosť (minimalizáciu nákladov poskytovania služby), výkonnosť (maximálne prínosy poskytovania služby vzhľadom k nákladom na jej poskytovanie) a tým aj efektívnosť produkcie služby. Nové možnosti efektívneho zabezpečovania služieb vo verejnom sektore predstavujú alternatívne formy poskytovania služieb vo verejnom sektore (medzi nimi aj v podmienkach Slovenskej republiky aj najviac rozšírené zmluvné zabezpečovanie verejných služieb externými dodávateľmi). Pre uplatnenie vhodnej formy zabezpečovania služby vzhľadom na jej charakter  však musia byť vytvorené určité nevyhnutné predpoklady, napr. právny rámec upravujúci danú problematiku, konkurencia medzi producentmi verejných služieb, schopnosť verejných inštitúcií pružne reagovať na verejné potreby, štýl riadenia verejnej organizácie rešpektujúci nové trendy v rozhodovaní a riadení vo verejnej správe.

V súvislosti s efektívnosťou fungovania organizácií vo verejnom sektore a verejnej správy sa otvára otázka benchmarkingu vo verejných službách a ostatných službách financovaných z verejných zdrojov.

Benchmarking ako nástroj hodnotenia výkonnosti, alebo aj ako jednu z ciest ako podporiť rast efektívnosti a kvality poskytovania verejných služieb sa pokúsime priblížiť v nasledujúcom článku.

Čo je benchmarking?

Podstatou benchmarkingu je zlepšovanie sa učením od iných. Pojem benchmarkingu možno chápať rôzne. Možno ho chápať ako techniku trvalého zlepšovania výsledkov organizácie (v našom prípade obce) prostredníctvom porovnávania a analyzovania procesov v organizácii (služieb poskytovaných organizáciou/obcou) za účelom identifikácie najvhodnejších postupov realizácie týchto procesov.

Základ pojmu benchmarking tvorí anglické slovo benchmark, ktoré možno preložiť ako štandard, komparatívny bod, či porovnávací ukazovateľ. Posledný uvedený výklad tohto pojmu najlepšie vystihuje podstatu benchmarkingu ako metódy zvyšovania hodnotenia výkonnosti poskytovania verejných služieb.

Čo je poslaním, úlohou benchmarkingu v procese zabezpečovania

verejnej služby na samosprávnej úrovni?

Zistiť ako je na tom naša obec v porovnaní s ostatnými obcami, predovšetkým pokiaľ ide o konkrétnu poskytovanú verejnú službu:

Zistiť ako obec narába s finančnými, personálnymi a ďalšími zdrojmi v procese zabezpečovania verejnej služby, aká je úroveň verejnej služby. Účelom tohto kroku je určenie odchýlok od stanovených štandardov v poskytovaní verejnej služby, alebo od úrovne, ktorú chceme v zabezpečovaní služby dosiahnuť.

Identifikácia prípadných nedostatkov by nás mala viesť k snahe zistiť, ako pri zabezpečovaní služby postupujú iné obce, prehodnotiť vlastné postupy a využiť získané informácie k dosiahnutiu zmeny v prospech zefektívnenia a skvalitnenia služby občanom.

Prečo je benchmarking taký dôležitý?

Umožňuje neustále zvyšovanie efektívnosti a kvality poskytovania služieb.

Čo benchmarking nie je?

Benchmarking nie je novou neoverenou metódou, mnohé organizácie porovnávajú svoje náklady a výstupy už niekoľko rokov.

Nejde iba o jednoduché zisťovanie nákladov a výstupov, údaje je nevyhnutné transformovať na informácie, ktoré je treba využiť v prospech zlepšenia.

Akokoľvek je šetrenie verejnými výdavkami dôležité, nejde tu iba o znižovanie nákladov, podstatou je zvyšovanie efektívnosti a kvality poskytovaných verejných služieb.

Zmyslom nie je napodobňovanie alebo „dobiehanie“ niekoho iného (inej obce).

Nejde o vyzvedačstvo, či špionáž.

Benchmarking nieje ani rýchly, ani jednoduchý. Návratnosť investícií do tejto metódy vyžaduje projektové riadenie.

Benchmarking nie je jednorázovou záležitosťou, ani procesom prinášajúcim jednoduché odpovede na zložité otázky.

Prečo sa obávame benchmarkingu?

Základom benchmarkingu je meranie výkonu/hodnotenie výstupu (tzv. metrický benchmarking), overovanie, či sme dosiahli stanovený cieľ. Hodnotenie výkonnosti by rozhodne nemalo byť strašiakom pre zamestnancov, nemalo by sa používať ani k racionalizácií rozhodnutí, ktoré už boli prijaté.

Hodnotenia výkonnosti sa obávame aj preto, že výsledky môžu použité proti nám, môže byť stratou času, môže byť irelevantné, môže byť ťažko realizovateľné a nemusí vždy viesť k zlepšeniu.

Proces realizácie benchmarkingu

Vo Veľkej Británii je metóda benchmarkingu úspešne používaná pri zvyšovaní kvality verejných služieb už niekoľko rokov. Svoj priestor pre uplatnenie našiel benchmarking aj v Českej republike v rámci projektu „Cena a výkon“.

V zmysle metódy benchmarkingu sme počas predchádzajúcich piatich rokov realizovali zber a analýzu údajov týkajúcich sa zabezpečovania verejnej služby nakladania s komunálnym odpadom  v 135 obciach SR všetkých veľkostných kategórií. Vzhľadom na rozsah a hĺbku analýzy, uvádzame v nasledujúcej časti článku len zlomok výsledkov a záverov tejto analýzy.

Aplikácia benchmarkingu v hodnotení procesov

zabezpečovania služby zberu a likvidácie

tuhého komunálneho odpadu vybranými mestami

veľkostnej skupine od 10000 do 19999 obyvateľov

a veľkostnej skupine od 20000 do 49999 obyvateľov

Vo veľkostnej skupine od 10000 do 19999 obyvateľov sme sledovali 8 miest a vo veľkostnej skupine od 20000 do 49999 obyvateľov 7 miest. Ukazovatele zámerne sledujeme v a porovnávame v mestách rovnakej veľkostnej kategórie, kde možno predpokladať podobnú úroveň rozsahu a kvality poskytovaných služieb. Analyzovali sme nasledovné ukazovatele:

X –  priemerné množstvo ročne vyprodukovaného komunálneho odpadu na 1 obyvateľa  za 5 ročné skúmané obdobie 1999 – 2003,

Y –  priemerné ročné neinvestičné  výdavky na zabezpečovania verejnej služby nakladania s komunálnym odpadom na 1 obyvateľa za 5 ročné skúmané obdobie 1999 – 2003,

Z –  priemerné ročné neinvestičné  výdavky na zabezpečovania  verejnej služby nakladania s komunálnym odpadom na 1 tonu vyprodukovaného komunálneho odpadu  za 5 ročné skúmané obdobie 1999 – 2003

Získané údaje uvádzame v nasledujúcich tabuľkách:

Tabuľka 1 Sledované ukazovatele vo veľkostnej kategórii miest s počtom obyvateľov od 10000 do 19999 obyvateľov

Zdroj:  Vlastné spracovanie údajov získaných dotazníkovým  prieskumom zabezpečovania  verejnej služby nakladania s komunálnym odpadom v mestách veľkostnej kategórie od 20000 do 49999 obyvateľov

Tabuľka 2 Sledované ukazovatele vo veľkostnej kategórii miest s počtom obyvateľov od 20000 do 49999 obyvateľov

Zdroj:  Vlastné spracovanie údajov získaných dotazníkovým  prieskumom zabezpečovania  verejnej služby nakladania s komunálnym odpadom v mestách veľkostnej kategórie od 10000 do 19999 obyvateľov

Priemerné množstvo ročne vyprodukovaného komunálneho odpadu

na 1 obyvateľa  za 5 ročné skúmané obdobie 1999 – 2003

Vo veľkostnej kategórii miest od 10000 do 19999 obyvateľov predstavuje rozdiel v ročne produkovanom komunálnom odpade na 1 obyvateľa 1, 42 t a vo veľkostnej kategórii miest od 20000 do 49999 obyvateľov  0,65 t. Presné príčiny tohto výrazného rozdielu sa nám identifikovať nepodarilo. Pravdepodobnou príčinou môže byť množstvo odpadu ukladaného na čiernych skládkach alebo nepresné evidencia.

Ako využiť túto informáciu v procese benchmarkingu?

Treba preveriť spôsob evidencie odvozu a likvidácie komunálneho odpadu a spôsob preratávania na odpad faktúrovaný právnickým a fyzickým osobám, zistiť, či je evidencia transparentná a presná.

V budúcom období sa zamerať na zistenie presných príčin rozdielov v produkovanom komunálnom odpade na 1 obyvateľa.

Priemerné ročné neinvestičné  výdavky na zabezpečovania služby zberu a likvidácie

komunálneho odpadu na 1 obyvateľa  a na 1 tonu

vyprodukovaného komunálneho odpadu za 5 ročné skúmané obdobie 1999 – 2003

Rozdiely sledovaných ukazovateľov v prvej veľkostnej kategórii miest predstavujú 1272,- Sk pri priemerných ročných neinvestičných výdavkoch na zabezpečovania služby zberu a likvidácie komunálneho odpadu na 1 obyvateľa a 602,- Sk pri priemerných ročných neinvestičných  výdavkoch na zabezpečovania služby zberu a likvidácie na 1 tonu vyprodukovaného komunálneho odpadu. Rozdiely sú teda veľmi výrazné. Rovnako je tomu i v druhej veľkostnej kategórii miest, kde rozdiel v hodnotách prvého ukazovateľa je 1213,- Sk na 1 obyvateľa a druhého ukazovateľa je 574,- Sk na 1 tonu vyprodukovaného komunálneho odpadu. Uvedené skutočnosti naznačujú, že nákladovosť poskytovania služieb je v mnohých prípadoch značne rozdielna. Príčin rozdielnosti môže byť viac, od nepresnosti poskytnutých údajov, cez rôzne špecifické podmienky každej obce (poloha skládky, rozloha obce, typ a hustota zástavby, prímestské osídlenie....) až po nesystémovosť rozhodovania organizácií vo verejnom sektore o metódach poskytovania služieb financovaných z verejných zdrojov, či nehospodárnosť, alebo neprimeraný zisk, ak sa jedná o externé zabezpečovanie služby súkromným dodávateľom.

Ako využiť túto informáciu v procese benchmarkingu?

Porovnať poskytované služby vzhľadom k ostatným obciam a zvážiť, či rozsah a frekvencia poskytovania služby nie sú v porovnaní s ostatnými obcami príliš vysoké, alebo naopak nedostatočné. V tejto oblasti možno identifikovať potrebu úspory nákladov, alebo aj dospieť k záveru o nedostatočnom rozsahu poskytovania služby, čo môže naopak vyvolať tlak na rast nákladov. Samotné vyhodnotenie získaných informácií je individuálnou záležitosťou každej obce.

Ak sa jedná o externé zabezpečovanie služby súkromným dodávateľom zamerať sa na kalkuláciu ceny dodávateľa a zistiť, či je výška ceny stanovená na základe objektívnych kritérií s primeraným ziskom a primeranými režijnými nákladmi. Znovu rokovať o cenách s dodávateľom.

Ak má obec väčšinový podiel na majetku dodávateľskej spoločnosti možno doporučiť zástupcom obce v orgánoch spoločnosti vyvíjať tlak na znižovanie nákladov a hľadanie možných úspor, nie však na úkor kvality služby.

Porovnávanie sledovaných ukazovateľov prinieslo so sebou mnoho ďalších otázok. Príčiny (či už objektívne, alebo subjektívne) niektorých výrazných rozdielov v nákladovosti zabezpečovania verejnej služby nakladania s komunálnym odpadom v mnohých prípadoch nie je možné objasniť bez podrobného preskúmania konkrétneho prípadu, ale to by už malo byť skôr úlohou samotných samospráv v ich snahe zvýšiť efektívnosť a kvalitu poskytovania verejných služieb občanovi. 

Literatúra:

ALLEN, R. – TOMMASI, D. 2001. Managing public expenditures. OECD. Paris : [b.v.], 2001.

AMMON, D.N. 2001. Municipal Benchmark. London : Sage Publication, 2001.

Conclusions of the 9th NISPAcee Annual Conference: Government, Market and Civil Sector: The Search for a Productive Partnership, 9. NISPAcee, Riga, 2001.Dostupné na internete:<http://unpan1.un.org/

intradoc/groups/public/documents/nispacee/unpan005089.pdf.

HOXLEY, M. 2000. Are competitive fee tendering and construction professional service quality mutually exclusive? Dostupné na internete: <http://taylorandfrancis.metapress.com/app/home/ MAGUIRE, M. 1999.  The future for local government in Northern Ireland. Dostupné na internete: <http://www.paconsulting.com/news/  by_pa/1999/by_pa_19991201.htm.

MAJLINGOVÁ, Ľ. 2002. Verejné služby. Banská Bystrica: EF UMB, 2002

MERIČKOVÁ, B. 2004. Potenciál benchmarkingu pri zvyšovaní efektívnosti verejného sektora. In: Ekonomika a spoločnosť. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta  UMB, roč. 5 (2004), č. 1, s. 45 – 56

NEMEC, J. 2002. Budgeting and Financial Management: Methods and techniques in CEE Countries. In: Public Management in the Central and Eastern European Transition. Bratislava : NISPAcee,  2002, s. 257-283. ISBN 80-89013-08-2.

Adresa autoriek:

Ing. Ľuboslava Majlingová, Ekonomická fakulta UMB, Tajovského 10, 975 90 Banská Bystrica

e-mail: luboslava.majlingova@umb.sk

Ing. Beáta Meričková, PhD., Ekonomická fakulta UMB, Tajovského 10, 975 90 Banská Bystrica